Japonský kultúrny festival

Reportáž z NipponQuestu 2015

Súťaž NipponQuest pôvodne vznikla ako akási zábavná programová výplň pre   návštevníkov Nipponfestu a Hangukonu. Dôverne som poznal situáciu aj z iných conov, kde som si s kamarátmi vybral len zopár bodov programu a väčšinu zvyšného času sme len tak preflákali. Inšpirovaný rôznymi terénnymi a internetovými šifrovačkami som sa preto rozhodol vytvoriť súťaž, ktorá by bola previazaná s našim festivalom a jeho  témou, kde by súťažiaci riešili zaujímavé úlohy, pri ktorých zapoja svoju hlavu a šikovnosť. Čo sa z toho nakoniec vykľulo, si môžete prečítať ďalej.

Súťaž bola určená pre dvoj- až štvorčlenné tímy. Až na zopár výnimiek išlo o postupné riešenie úloh, čiže na získanie zadania novej úlohy, bolo potrebné vyriešiť tú predchádzajúcu. Za úspešne vyriešenú úlohu mali súťažiaci možnosť  získať 10 bodov. K väčšine úloh boli k dispozícii 2 nápovedy, no za využitie prvej klesla hodnota úlohy na 5 bodov, pri druhej už len na 2 body. Víťazom sa stal tím s najväčším počtom bodov.

Napokon sa do súťaže prihlásili tieto tímy:

Chinguline

Fingerbang

Haha Cosplay

Raketový tím

Team Ricko

5 bolo tak akurát, keďže som bol sám zvedavý aký bude mať súťaž priebeh.

Sobota

Súťažiacich pri vstupe čakala štartová obálka, ktorá obsahovala malý plagátik  festivalu a štvrtinu jednej úlohy (ktorú väčšina tímov správne identifikovala ako časť mapy priestorov kultúrneho domu). Po prihlásení sa na stanovisku  NipponQuestu dostali do rúk prvú zahrievaciu úlohu. Jej zadanie pozostávalo z fotografii šiestich objektov, ktoré sú súčasťou DK, pričom na každej z nich bol otáznik. Na vyriešenie úlohy postačilo nájsť odfotené objekty a zapísať si písmená zakryté otáznikom. Túto úlohu bez väčších problémov vyriešili všetky tímy.

Po vyskladaní správnej odpovede dostali súťažiaci druhú časť mapy a zadanie ďalšej úlohy:

21prikázaní

1.14. 11. 16. 7. 20. 8.

Tu sa už niektoré tímy potrebovali zamyslieť trochu hlbšie. Na druhú stranu také  Chinguline, ktoré mali zjavne ten správne paranoidný prístup, si ešte pred touto  úlohou všimli, že v pravidlách správania sa na festivale (ktorých bolo mimochodom 21) sa nachádzajú podčiarknuté písmená. Preto veľmi rýchlo  prečítali len písmená z konkrétnych siedmych pravidiel a v konečnom dôsledku  označili úlohu za „extrémne jednoduchú“.

V zadaní tretej úlohy boli znázornené rôzne tvarované obdĺžniky s kvetom uprostred. Kto si spomenul, že ten kvietok už mal možnosť vidieť vo vlasoch Natsue Nipponfest, tomu už nerobilo problém prekryť zadanie s plagátikom, ktorý dostali na začiatku. Doba riešenia tejto úlohy sa u rôznych tímov už výrazne líšila. Zatiaľ čo niektorí to dali za pár minút, podaktorí sa tu celkom slušne zamotali. Dokonca sa vyskytol prípad, že z akéhosi záhadného dôvodu mal jeden tím pocit, že rozmiestnenie obdĺžnikov úplne dokonale súhlasí s rozmiestnením stánkov na festivale a toto presvedčenie ich na dlhú dobu zviedlo zo správnej cesty.

Komu sa podarilo popasovať s plagátom, získal aj posledný diel mapy a mohol sa pustiť do hľadania.

Otázkou však ostávalo, čo vlastne hľadať. Pri vytváraní tejto úlohy som využil skutočnosť, že v interiéri DK Zrkadlový háj sa nachádza množstvo červených plôch. Preto aby to nebolo také ľahké, na označených miestach boli nalepené červené písmená na červenom podklade – kto ich nehľadal, tak si ich isto nevšimol. No komu sa podarilo nájsť prvé písmeno, tak s ostatnými už nebol problém.

Piate písmeno umiestnené na dverách  kuchyne. Cez deň takmer neviditeľné, večer, keď sa v kuchyni svietilo, bol kontrast medzi písmenom a červeným podkladom výraznejší.Posledným krokom k získaniu správnej odpovede bolo zoradenie objavených písmen. Každé z nich bolo na mape vyznačené kameňom z hry mahjong v rozmedzí hodnôt 1 až 8. Kto nevedel k všetkým kameňom priradiť ich hodnotu, mohol využiť skutočnosť, že sa na festivale hral mahjong a tiež niektorí hráči boli ľahko identifikovateľní vďaka tričkám Riichi Mahjong Slovakia.

Kto započal svoje hľadanie  pri  parkete, nevediac čo vlastne hľadať, mal to o dosť  komplikovanejšie. Na mieste, ktoré označoval mahjongový kameň s číslom 3, sa  nachádzali predajné stánky, plagátiky a hŕba pestrofarebných trojuholníkov. V tomto preplnenom prostredí si písmeno R hovelo nalepené na malom červenom trojuholníku.

Tím Fingerbang tesne pred objavením jedného z červených písmen.

lososové sushi – riasa, ryža, wasabi, múka, ryžový ocot, losos

omáčka teriyaki –sójová omáčka, bryndza, zázvor, cesnak, cukor, ryžové víno

palacinky – múka, vajce, jahodový džem, slanina, mlieko, šľahačka

kotlíkový guláš– zemiaky, cibuľa, hovädzie mäso, červená paprika, vajce, voda

mojito – zemiaky, limetka, mäta, biely rum, trstinový cukor

????????? ???????

Viac o tejto úlohe písať nebudem, skúste si ju vyriešiť sami. Jediné čo dodám je, že je až pohoršujúco jednoduchá – mali ste vidieť tím Fingerbang, keď prišli po piatich minútach s vyriešenou úlohou a počastovali ma výrazmi na tvárach typu „to si ako dovoľuješ nám dať niečo také ľahké“.

Okrem úloh, ktoré nasledovali za sebou tu bolo zopár nezávislých výnimiek. Jednou z nich bola úloha s časovým limitom 30 minút. Keď sa niektorý tím rozhodol, že nadišiel ten správny čas, dostali do rúk kovový hlavolam Keyhole zo série japonského výrobcu Hanayama. Zadanie bolo jednoduché – oddeliť od seba dva kúsky, predtým než uplynie stanovený čas.

 K tejto úlohe sa dopracovali už len tri tímy. Zatiaľ čo Raketový tím ju zvládol za slabých 10 minút, u Chinguline  a Fingerbang to bolo o niečo napínavejšie –   obom sa podarilo odovzdať vyriešený hlavolam až v 29. minúte!

Ticho pred búrkou. Zatiaľ pokojný priebeh snahy pokoriť hlavolam.

Ďalej tu boli aj úlohy previazané s workshopmi. Na workshope Japonské hlavolamy dostali tímy zaujímavé zadanie.

Išlo o upravenú verziu logickej úlohy masyu, ktorej pravidlá sa tímy naučili práve na tomto workshope (viac o ňom  si  môžete  prečítať  na  stránke  Slovak  Sudoku).  Prvým  krokom  bolo  vyriešiť  masyu  a následne vybrať tie správne písmenká. Po zvládnutí prvej časti to už vyzeralo na ďalšiu úlohu, ktorú tímy sfúknu raz-dva, no opak bol pravdou. Na identifikovaní písmen, ktoré by mali tvoriť správnu odpoveď, súťažiaci  zamrzli  na  dlhé  hodiny  a prvý  úspech  sa  objavil  až  na  druhý deň.  Verím, že  neustále pozeranie do mriežky s krúžkami a písmenami im muselo riadne liezť na mozog. Také Fingerbang sa s touto  psychickou  záťažou  vyrovnávali  po  svojom –  vo  viac-menej  pravidelných časových  intervaloch mi chodili buď vynadať alebo sa posťažovať aká je tá úloha strašná. No na otázku „chcete nápovedu?“ som zakaždým dostal ráznu odpoveď„ NIE!“.

Ako to však poznáme z prírody, tak aj ten najtvrdší kameň sa časom podvolí, preto došlo k tomu, že si napokon Fingerbang aj Chinguline vybrali prvú nápovedu. Tá im však bola úplne nanič, keďže si oba tieto tímy už dávno domysleli že znaky nad mriežkou sú kľúčom k riešeniu. Po nahliadnutí do ich plne popísaných  papierov som ich však na ich  vlastné prekvapenie  ubezpečil, že  potrebné písmená už identifikovali, len sa im zjavne stratili v mori všetkých tých pokusov. Potom už bolo vyriešenie úlohy otázkou pár minút.

Nedeľa

Na druhý deň ráno sa ukázalo, ktoré tímy reálne pomýšľajú na víťazstvo. Na workshop origami, kde na nich striehla úloha praktickejšieho razenia, sa dostavili už len Chinguline a Fingerbang. Tu na nich našťastie nečakala žiadna záludnosť,  stačilo  jednoducho zvládnuť poskladať rovnaké origami ako ostatní účastníci workshopu. Uznávam, „jednoducho“ je asi nesprávny výraz pretože za tých 20 rokov čo poznám origami, som niečo, čo by vyzeralo tak technicky náročne, ešte neskladal.

Nuž, nastala však situácia, že predposledná úloha bola pokorená, no tá posledná (keďže vznikala v priebehu festivalu) ešte nebola dokončená. Našťastie som mal v zálohe koncept úlohy, ktorú som pôvodne neplánoval použiť, avšak nechcel som aby sa súťažiaci nebodaj nezačali nudiť, tak pred nimi pristálo bonusové zadanie.

Tak som si vravel, že ich to zamestná dokým dokončím čo teba, no opäť som ich veľmi podcenil. Najväčším rýchlikom v tomto prípade boli Chinguline, ktoré takmer okamžite po prebratí úlohy, preložili zadanie na polovicu a ani som sa nestihol nazdať a už ju mali pritlačenú o najbližšie okno.

Napokon to prišlo – posledná úloha bola na svete. Podivný krátky denník frfľajúceho programátora v Japonsku. Trinásť odstavcov textu s podozrivo formulovanými vetami. Prečo práve denník programátora? To malo byť požmurknutie na prepojenie úlohy s programom festivalu. Každý z odstavcov sa totiž dal asociovať s jedným z bodov sobotňajšieho programu. Kto si uvedomil akú postupnosť tieto body vytvárajú, tak zistil že tým posledným je cosplay diskusia.

Zadanie úlohy a časti programu na ktoré odkazovala. Po ich označení vznikol cikcakovitý vzor. Tímom už neostávalo veľa času. Vďaka bodovej rovnosti to bol  súboj Chinguline vs. Fingerbang. Raketový tím ich už nemal šancu dohnať, no napriek tomu urputne bojovali do poslednej sekundy. K dispozícii boli dve nápovedy – prvá bola kópiou zadania s podčiarknutými výrazmi, ktoré si treba všímať, druhou bolo slovo „sobota“. Sám som začal povzbudzovať tímy k ich využitiu, keď to už začalo vyzerať že to nestihnú. Prvé sa podvolili Chinguline,  pre ktoré boli obe nápovedy v podstate len na potvrdenie správneho smeru, keďže si zadanie už dokázali spojiť s programom, dokonca aj väčšinu dôležitých  výrazov mali zvýraznenú. O pár minút na to sa  pustili do  nápovied  aj  Fingerbang. Vo chvíli, keď som pred nimi vyslovil slovo „sobota“, tak ma náhle  osvietilo ostré svetlo zo všetkých  tých žiaroviek, ktoré sa im začali rozsvecovať  nad hlavami. Zakrátko na to sa s nadšením rozbehli k programu vyvesenému pred kinosálou. Medzitým dobehli Chinguline, ktorým to konečne docvaklo a ja  som im mohol s radosťou oznámiť, že ich odpoveď  je  správna. Zanedlho  som  zbadal ako sa Fingerbang  ozlomkrky rútia  k stanovisku  NipponQuestu –  zvládli  to ubrzdiť a odovzdali správnu odpoveď. Malo to však jeden háčik.  Boli dve minúty po skončení súťaže. Tým pádom zvíťazili Chinguline s tesným rozdielom dvoch bodov z poslednej úlohy.

Po festivale som dostal od Fingerbang krásne zhodnotenie celého NipponQuestu z ich pohľadu:

Na Nipponfest & Hangukon chodíme už pravidelne, ale nikdy sme sa neprihlasovali do veľa súťaží, možno tak cosplay a karaoke. Tento rok nás však  zaujala súťaž  Nippon Quest, o ktorej som sa dozvedela z facebookovej stránky Nipponfestu. Napísala som o tom kamarátkam,  s otázkou či  nejdeme do toho. Boli sme akurát štyri  a povedali sme si, že prečo nie, veď to budú aj tak len nejaké úlohy popri festivale, nič náročné– aspoň bude sranda. No veľmi sme sa mýlili.

 Aby som to uviedla na správnu mieru, nemýlili sme sa v tom, že bude sranda, tej bolo dosť, ale niektoré úlohy nám dali celkom zabrať. Kým sa však dostanem k ich samotnému riešeniu, musím  povedať, že  som  sama prekvapená,  ako  neuveriteľne  sme  sa  do  toho „zažrali“  a čoskoro bol NipponQuest to jediné, čo nás v ten víkend zaujímalo.

Najprv to začalo celkom nevinne. Nejaké to behanie v okolí, hľadanie indícií,  skladanie  písmen, slovíčok a podobne. Prvý problém prišiel s hlavolamom „Hanayama - keyhole“, čo boli dva spojené kovové kúsky a riešením bolo ich od seba oddeliť. Na toto sme mali len 30 minút a zaoberala sa tým prevažne Kana, keďže tento hlavolam nebol veľmi o tímovej spolupráci. Po 25 minútach sme už  začínali byť zúfalé, že sa nám to nepodarí, no odmietali sme sa vzdať. Kana to stále nejak prehadzovala medzi prstami a keď už sa naša beznádej dala takmer krájať, zrazu dala ruky od seba a v každej držala jednu časť hlavolamu. Mali sme asi minútu do konca a ćalších 20 sekúnd sme na seba pozerali, že či sa to naozaj podarilo alebo nám už všetkým hrabe. Neviem kto sa spamätal prvý, pamätám si len ako sa Kana rozbehla k Nippon Quest-ovej základni, aby nám to bolo uznané.

Súčasťou questu  bolo aj zúčastniť sa dvoch workshopov počas festivalu – Japonské hlavolamy a Origami. Myslím, že môžem smelo povedať, že nikdy v živote by som nešla na festival na 10:00, ani keby tam bola autogramiáda Lady  Gagy a nieto kvôli nejakému workshopu. Lenže jednou z úloh bolo aj poskladať origami a to sa bez ukážky na workshope proste nedalo. Tak teda 10:00 – boli  sme tam. To isté platilo aj o sobotnom workshope hlavolamov. Ten bol zas počas   cosplay súťaže, ktorú tiež nikdy nevynecháme, ale jednoducho naše odhodlanie prekonať celý NipponQuest bolo silnejšie. Naučili sme sa na ňom riešiť Masyu, čo nás nakoniec veľmi bavilo, ale táto úloha nám dala najviac zabrať. Hlavolam sám o sebe bol celkom jednoduchý a mali sme ho rýchlo, ale ešte ho bolo treba správne prečítať. Neviem si vysvetliť, prečo sme tam tú odpoveď nevideli, lebo  na nás doslova kričala. Zrejme už sme všetko tak prekombinovali a skomplikovali, že nám nenapadla tá najjednoduchšia vec. Skrátka sme týmto  zadaním zabili celý sobotný večer (a keby len ten). Diskotéka nás síce nikdy veľmi nezaujímala, ale ľudia sa pri našom stole zastavovali a nevedeli sa vynačudovať, prečo  tam  sedíme  a riešime  hlavolam  a nejdeme radšej tancovať.

Keď už bolo naozaj veľa hodín, povedali sme si, že to na dnes balíme a ideme domov. Kana bola cez noc u mňa, tak sme si zobrali naše Masyu do postele a pred spaním sme sa snažili na niečo ešte prísť. No jediné čo sa stalo bolo, že som s tým papierom zaspala v ruke.

Naozaj sme sa už miestami Marekovi vyhrážali smrťou, že do čoho nás to dostal a prečo nám to robí, ale stále sme pokračovali. Nechceli sme to vzdať ani za svet.

Nakoniec sa nám podarilo vyriešiť všetky zadania, aj keď ku koncu nám to už vôbec nešlo a museli sme si vypýtať aj nejaké hinty. Hlavne sme boli neskutočne mentálne vyčerpané. To sa vám totiž  stane, keď sa takmer 24 hodín vkuse  snažíte vyriešiť jeden hlavolam a skúsili ste  už  všetko  a stále  nič. Únava na nás prišla taká intenzívna, že sme nakoniec Marekovihlavu neodtrhli, ako sme mu sľubovali. Nemali sme však od toho ďaleko.

Na záver už len dodám, že síce sme nevyhrali, ale určite sme si NipponQuest užili a bolo to nad naše očakávania. To si dovolím povedať za celú našu skupinu.

Ďakujeme :)

Za Fingerbang - Kiri, Kana, Sam & Bya

Pred touto súťažou by ma ani vo sme  nenapadlo aká to bude skvelá jazda a ako mi o niečo neskôr zmení život. Preto pevne dúfam, že na Nipponfeste a Hangukone 2016 si ju zopakujem a že bude ešte lepšia.

Marek

V prípade akýchkoľvek otázok a pripomienok ma neváhajte kontaktovať na [email protected]